Ste autorkou projektu SAShE, ktorý na jednom internetovom portáli združuje výrobcov originálnych doplnkov a odevov. Ako sa to celé začalo?
Začalo sa to, keď sa mi pokazili obľúbené náušnice. Teda zotrel sa z nich motív a ja som sa rozhodla, že si ich opravím. Niečo som si tam nakreslila, nalakovala ich a vybrala som sa na hudobný festival. Tam mi ich v jednom stánku jeho majiteľka pochválila a povedala mi, že ak ich vyrábam, tak by rada predávala. A to ma „nakoplo“.
Akým spôsobom?
Bolo to zrazu ocenenie mojej práce, a to ma nesmierne povzbudilo. Hoci som mala nejaké kreatívne ambície, dovtedy som im veľa priestoru nedávala. Tak som sa pustila do výroby, najprv som nimi otravovala moje kamarátky, potom kamarátky mojich kamarátok a po čase si moje výrobky začali kupovať úplne cudzie dievčatá.
Internetový obchod bol teda logickým vyústením veľkého dopytu?
Že to bude práve internetová stránka, nebolo spočiatku vôbec jasné. Hľadala som nejakú platformu, na ktorej by to mohlo fungovať. S množstvom rôznych ľudí som prekonzultovala viaceré alternatívy. Do úvahy prichádzal kamenný obchod, galéria, kaviareň, nezisková organizácia.
Čo rozhodlo?
Táto verzia sa ukázala najefektívnejšia. Určite k tomu prispela aj skutočnosť, že môj priateľ je webový dizajnér.
Kedy sa z takpovediac one woman show stal projekt zahŕňajúci niekoľko tisíc predajcov?
Raz sme sedeli nad stránkou, akurát som nahodila nové náušnice a hovorím – Juraj, je pokazená, tie náušnice tam nie sú. A on vraj – všetko funguje, ony sa tak rýchlo predávajú. Rozbehlo sa to do takých rozmerov, že to v jednom momente už hraničilo s manufaktúrou. Prestávalo ma to baviť, a to som nechcela. Navyše som stále pracovala na plný úväzok v administratíve.
Preto ste sa rozhodli dať priestor ďalším?
Vedela som, že je veľa ľudí, ktorí vyrábajú krásne originálne veci, ale nemajú možnosť prezentovať sa a osloviť širší okruh.
Keď sa na to dívate spätne, bolo by vám napadlo trebárs pred rokom, že to bude mať taký dosah?
Tušili sme, že v tomto ohľade je na trhu diera. Dopyt po originálnom bol, ja sama som si chodila nakupovať do zahraničia, zháňala som cez internet. Takže sme vedeli, že potenciál je, ale nie, že až taký. Rátali sme, že budeme mať na portáli zhruba stovku predajcov, ale s tisíckami sme nerátali.
Podľa čoho si vyberáte ľudí, ktorí predávajú cez váš portál?
Podmienka je, že všetko musí byť vyrábané ručne. Nesmie to byť kupovaný alebo sériovo vyrábaný tovar či second hand. Nesmie byť porušovaný autorský zákon a nesmú sa používať licencované motívy. To je všetko.
A čo reklamácie, máte ich?
Tieto veci idú trošku mimo nás. Portál je hlavne o tom, že my sprostredkúvame priestor, ale kúpno-predajný proces beží medzi kupujúcim a predajcom. Aj to je fascinujúce, že my ich tiež vychovávame k istej podnikateľskej zodpovednosti. Sú samostatné jednotky, samozrejme, my to všetko vidíme a v prípade potreby zasiahneme. Storná sú väčšinou, ak nesedí veľkosť alebo sa tovar počas doručenia poštou poškodí.
Nechcel niekto SAShE kúpiť?
Dostala som jednu ponuku, ešte na začiatku. Nevieme si však predstaviť, že by to fungovalo pod niekým iným. Tento projekt je natoľko osobný, že by sa tým narušilo celé jeho fluidum. My ním doslova dýchame, teda robíme aj mnohé veci nad rámec, ktoré by niekto cudzí nerobil a dosť by tým utrpel.
“Niekedy sa ťažko verí tomu, že projekt, ktorý sme vybudovali poskytuje priestor toľkým šikovným ľuďom.”
Pracovali ste na plný úväzok v úplne inej sfére, potom ste prešli ku kreatívnej práci na voľnej nohe. Aké to bolo?
Malo to zvláštny aspekt, ktorý by som spomenula pre ľudí, ktorí nad niečím podobným premýšľajú. Táto sféra nie je až taká finančne atraktívna a za každým projektom treba vidieť aj komerčný aspekt, teda že vás bude živiť. Lebo ak musíte riešiť finančné problémy až existenčného rázu, kreativita totálne klesá.
Tuším, že vlastná skúsenosť bola poučná...
Keď sa značka rozbehla, odišla som z práce s odhodlaním, že sa tam už nikdy nevrátim. Po troch mesiacoch som nemala na nájom, vyzeralo to, že ma priateľ bude musieť živiť, a k tomu som sa nechcela dopracovať. Takže som sa pekne krásne vrátila do roboty. Na voľnej nohe fungujem len od vlaňajšieho októbra.
Nestretli ste sa so syndrómom vyhorenia? Predsa len akokoľvek kreatívny človek má svoje medze.
S vyhorením som sa stretla práve v administratíve. Mala som pocit, že reálny život mi uniká za oknom a ja sa deň čo deň zaoberám niečím, s čím sa nestotožňujem, k čomu mám vnútorný odpor. Na druhej strane, keď som po spomínaných troch mesiacoch za každou náušnicou začala vidieť len peniaze na nájom, hrozilo, že ich znenávidím.
V projekte je naplno zainteresovaný aj váš priateľ. Zvládate oddeľovať prácu od súkromia?
Zatiaľ za tým nevieme zavrieť dvere. Prácu máme doma, takže si ju nosíme z obývačky do spálne a zase naopak. Zaspávame so SAShE, zobúdzame sa s ňou, prakticky už nemáme partnerský vzťah, ale pracovný, sme kolegovia (smiech). Ale zase sa vyvažuje inde. Obaja sme typy, ktoré potrebujú niečo v živote dosiahnuť, takže úspech nás uspokojuje a spája.
 |
 |
Sašu Šmidákovú „nakoplo“, keď sa jej náušnice začali predávať rekordnou rýchlosťou.
LETNÝ DOTAZNÍK HN
Vaše vysnívané povolanie?
To je otázka, ktorú som už dávno nedostala. Roky som túžila stať sa slávnou módnou návrhárkou. To bolo v tej časti života patriacej k detstvu. Dnes mám vysnívaný skôr svätý pokoj niekde na dedine, oberať marhule, lúskať fazuľu, zavárať. Myslím si, že sa to dá brať ako povolanie.
Čo najbláznivejšie ste vo svojom živote urobili?
Donútila som Juraja obetovať rok života príprave projektu, pri ktorom nemal najmenšiu istotu, že vyjde. Nič podobné ako SAShE.sk na Slovensku neexistovalo. Som rada, že sa nechal „zlomiť“ na túto šialenú jazdu.
Vaše najkrajšie leto?
Prvé leto v Bratislave / prvé leto vo vlastnom byte / prvé leto vo Fatchilli / prvé leto s Jurajom...
Čo je pre vás absolútny relax?
Tvorba. Keď pracujú ruky, a nie hlava. Napríklad „patlanie“ sa v hline. Len tak, bez účelu. Keď neviem a ani nemusím vedieť, čo z toho nakoniec vznikne.
Nesplnený životný cieľ?
Som rada, že si môžem povedať, že životné ciele si plním. Postupne, ale plním. Nesedím a nečakám, kým zatrpknem. Momentálne je tým snom asi lavička v sade pri dome niekde na konci sveta.